"Máme – a aj ti ich dáme – dve biele krídla z husí. Tak príď a zasaď dobro v našej duši."
Po týchto detských slovách vošla do nášho príbytku (školskej knižnice) Lucia. Pekná, celá v bielom, s krídelkom v ruke. Po tíšku. Ometala všetko, čo jej prišlo pod ruku. Nič nehovorila, iba nás viedla. Kam? Pozrieť si Večerníček, ktorý pre nás pripravila. Bol o nej samej „O svätej Lucii.“ Na spanie bolo ešte zavčasu, tak s radosťou sme si vychutnali s Luciou a Čertom tanec „Troch bosoriek“. Pri ňom sme sa zabavili i zapotili. V školskej knižnici na deti čakali tri strigy s rôznymi náladami a deti prostredníctvom nich vyjadrili svoje pocity. Okrem stríg na nich čakala v knižnici aj škatuľa. V nej bola ukrytá striga s listom pre deti. Následne sme deti rozdelili do troch pomiešaných skupín, aby mali všetci približne rovnaké šance byť úspešní v kvíze a súťažiach. A už nás čakali prvé informácie o stridžích dňoch. Od pradávna bol koniec jesene a začiatok zimy, keď sa noci výrazne predlžovali na úkor denného svetla, považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom, škodliví démoni nad životodarným slnkom. Predstavy o nadprirodzených silách vyvolávali v ľuďoch pocity strachu a úzkosti. Ľudia si vyrábali rôzne ochranné predmety na ochranu proti nadprirodzenému. Chceli odohnať zlé sily zo svojho okolia. Samotný slnovrat bol považovaný za počiatok novej etapy. Predchádzali mu rôzne rituály, u nás to boli hlučné zábavy, tance, hry. Podľa povier sa vtedy vyskytovala zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Išlo o dni na Katarínu (25.11.), Ondreja (30.11.), Barboru (4.12), Mikuláša (6.12), Luciu (13.12.) a Tomáša (21.12.). Deti tieto dni vyhľadávali v kalendároch a výstupom bol vznik kalendára stridžích dní. Naši pomocníci Lucia, Čert a dobrá víla deťom prečítali o troch najvýznamnejších dňoch a to: Kataríne, Ondrejovi a Lucii. Porozprávali im o zvykoch a tradíciách, ktoré sa v daných dňoch dodržiavali. Deti mali možnosť vyskúšať si ako sa páralo perie, čo ich, a hlavne chlapcov, zaujalo. Či deti počúvali s porozumením sme si preverili v kvízových otázkach. Až na tú najťažšiu, zvládli odpovedať na otázky výborne. Ku strigám patrí určite aj lektvar. A jeden sme si spoločne s deťmi vyrobili aj my. A deťom veľmi chutil. Hladné brušká si tiež pochutili na malom sladkom sobíkovi. Následne sme sa výborne zabavili v súťaži, ktorá „striga“ dokáže sfúknuť sviečku z najväčšej vzdialenosti. Víťazom sa stal strigôň z 2.A Borisko Bielich. Mačičky, včielky, batmanovia, krásky, víly, čarodejnice, pirátky ... - všetky deti mali ešte stále energie na rozdávanie, tak náš večer pokračoval v športovom duchu. Súťažili sme v tanci, v zdolávaní prekážok s balónom na čele a v štipcovaní. Opäť nás prekvapil smäd a hlad, tak sme si za odmenu dali „preteky v jedení.“ Vyhrali sme všetci, lebo sme všetko pojedli. Krásne sa to všetko začalo. Veľmi rýchlo to ubiehalo. Ani sme sa nenazdali a náš večer sa schýlil ku koncu. Všetci tí, ktorí sme ešte zotrvali, sme sa rozlúčili tak, ako sme začali, tancom. Bolože to radosti. Našim najmenším žiarili očká od radosti krásne prežitého večera, nám väčším od radosti, že sme tie malé srdiečka rozveselili. Pri žiariacom stromčeku sme si ako jedno veľké „ďakujem“ zaspievali o „malej hviezdičke“ a v sprievode rodičov sme sa vytratili domov. Bol to opäť krásny večer plný zážitkov a spomienok. Nezabudneme na to nikdy, veď tri bosorky nám dali na pamiatku certifikát z akcie stridžie dni. (Mgr. L. Valúchová, Mgr. Zuzana Dolná) FOTKY