Definícia pojmu šikanovanie a kyberšikanovanie

Šikanovanie je definované ako správanie žiaka, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka, alebo úmyselný, spravidla opakovaný útok voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu účinne brániť.

Podstatou šikanovania je najmä:

• úmysel ublížiť druhému fyzicky alebo psychicky,
• agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov,
• prevaha agresora alebo skupiny agresorov nad obeťou.

Šikanovanie sa môže prejaviť:

a) v priamej forme, najmä fyzickými útokmi, urážaním, nadávkami, posmechom, zosmiešnením, príkazmi agresora vykonať určitú vec proti vôle obete, odcudzením vecí, vyhrážaním, zastrašovaním, vydieraním, zneužitím osobných údajov, fotografií, šírením nepravdivých informácií alebo kyberšikanovaním,

b) v nepriamej forme, najmä prehliadaním, ignorovaním, zámerným vyčleňovaním z kolektívu alebo nedobrovoľným vystavovaním agresívnym situáciám. Slovo šikanovanie pochádza z francúzskeho slova chicane, čo znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie, prenasledovanie.

M. Šimčáková hovorí, že ,,o šikanovanie ide vtedy, keď má útočník jasný cieľ – ublížiť či už fyzicky alebo psychicky. Bitkou, vydieraním, vynucovaním, komandovaním, prikazovaním či posmechom. Šikana je, ak sa incident opakuje. Ak sa pobijú dvaja chalani, je to bitka. Keď sa však stane, že niekto napadá tú istú obeť, je to šikana."

Podľa A. Kopányiovej a Š. Matulu je šikanovanie definované takto:

• ,,Šikanovanie je zámerné a nevyprovokované použitie sily jedným žiakom alebo skupinou žiakov s cieľom opakovanie spôsobiť bolesť alebo ťažkosti inému žiakovi. Do šikanovanie patrí bitie, ťahanie obete za vlasy, rozširovanie klebiet (ohováranie), provokovanie, ohrozovanie, vydieranie alebo olúpenie.
• Šikanovanie je opakované úmyselné ubližovanie druhému (fyzické alebo psychické), či už jednotlivcom, alebo skupinou žiakov, pričom je zjavný nepomer medzi útočníkom (útočníkmi) a obeťou. Napríklad bitie, strkanie, krádež peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí, ohováranie, nadávky, vylúčenie zo spoločnosti ostatných. Jednorazové akcie sa väčšinou za šikanovanie nepovažujú.
• Šikanovanie je opakovaná agresia jednotlivca alebo skupiny agresorov (väčšinou malej) proti jednotlivcovi alebo malej skupine obetí.“

 

Kyberšikanovanie

Rozširovanie moderných technológií prinieslo novú formu šikanovania. Výrazná časť šikanovania sa presunula do virtuálneho prostredia. Kyberšikanovanie (elektronické šikanovanie, cyberbullying, cybermobbing, online prenasledovanie, cyberstalking, happy slapping) je priama forma šikanovania, pri ktorej sa používa počítač, notebook, mobilný telefón, tablet,...Prebieha vo virtuálnom priestore s využitím mnohých služieb a nástrojov, ako sú e-mail, IM (instagram messenger – napr. Skype, ICQ, facebook, tik tok, instagram a i...), chat, diskusné fóra, sociálne siete, stránky na zverejňovanie fotografií a videí, blogy, SMS správy, telefonáty.

Kyberšikanovanie má najčastejšie tieto znaky:

a)  sociálna alebo psychická prevaha,

b)  agresor vystupuje často anonymne,

c)  útok nevyžaduje fyzický kontakt agresora a obete,

d)  agresor nevidí priamu emocionálnu reakciu obete na útok,

e)  útoky sa šíria prostredníctvom internetu podstatne rýchlejšie ako inými spôsobmi,

f)  útoky sú prístupné veľkému množstvu osôb, môžu sa uskutočniť z rôznych miest,

g) obeť nemusí o napadnutiu dlhšiu dobu vedieť, nemusí byť schopná identifikovať agresora,

h) zverejnené informácie, fotografie, audiozáznamy a videozáznamy môže byť náročné odstrániť z internetu.

Formy kyberšikanovania

Môže mať formu neustáleho sledovania obete vo virtuálnom prostredí. Nezriedka býva spojené s obťažovaním, vyhrážaním a zastrašovaním. Deti často vytvárajú posmešné profily, stránky a fotomontáže, natáčajú posmešné a ponižujúce videá alebo sa nabúrajú do profilu. Častou príčinou prenasledovania býva ,,láska“ alebo aj ukončenie vzťahu, alebo žiarlivosť.

Kyberšikanovanie môže spôsobiť napríklad:

• zanedbávanie školských povinností, zlyhávanie v škole, vyhýbanie sa škole,
• psychosomatické ťažkosti –bolesti brucha, poruchy spánku,
• pocity hanby, trápnosti, poníženia, smútku, depresie, úzkosti,
• neustály strach a pocit ohrozenia, pocit vlastného zlyhania,
• pokles sebavedomia a dôvery v ľudí, bezvýchodiskovosť a beznádej,
• násilie voči iným, pomstychtivosť, sebapoškodzovanie.

Čo robiť, ak som obeťou šikany?

Keď prežívaš takéto nepríjemné pocity, mal by si vedieť, že nikto ti nemá právo ublížiť, vysmievať sa ti alebo sa k tebe správať zle. Máš právo cítiť sa bezpečne.

 

Šikanovanie je vždy nesprávne , či sa deje v škole, vonku alebo na sociálnych sieťach.

• Nezostaň v tom sám! Porozmýšľaj, komu sa môžeš vo svojom okolí zdôveriť, kto by sa vedel o teba postarať a zabezpečiť tvoju ochranu. Ubezpečujem ťa, že je dôležité to niekomu povedať, či už rodičom, priateľom, pani učiteľke... Aj v škole máš možnosť zájsť za pani psychologičkou, či iným odborníkom školy (sociálnym pedagógom, výchovným poradcom, špeciálnym pedagógom), ktorí ti poradia čo ďalej.

• Možno prežívaš pocity hanby a viny . Zapamätaj si, že to nikdy nie je tvoja vina, keď ti druhí ubližujú. Rovnako to nie je ani tvoja hanba, hanbiť by sa mali tí, čo ti ubližujú.

• Nie je priateľom ten, čo ti ubližuje. Dobrí priatelia medzi sebou väčšinou vychádzajú, aj keď sú chvíle, keď sa pohádajú. Dobrý priateľ si však dokáže priznať chybu, ospravedlniť sa, vtedy môže priateľstvo pokračovať.

Polož si sám otázku, či môžeš považovať za priateľa toho, čo si z teba robí srandu pred ostatnými, prezradí tvoje osobné tajomstvá, s ktorými si sa mu zdôveril, kladie si podmienky k vášmu priateľstvu (napr. „...keď to neurobíš, už nie som tvoj kamarát.."), alebo nebodaj ti aj fyzicky ubližuje? Pokiaľ s tým neprestane aj napriek tomu, že si mu povedal ako ti je to nepríjemné a ako ti to ubližuje, preruš s ním čo najskôr kontakt.

Aké kroky môžem podniknúť, aby mi neubližovali:

1. Porozmýšľaj nad tým, ako sa k tebe kamaráti správali. Niekedy si nemusia sami uvedomovať, že ti svojím správaním ubližujú.
2. Neboj sa hovoriť o svojich pocitoch. Povedz im ako sa cítiš. Hovor o konkrétnych situáciách (napríklad „Som smutný, keď sa mi vysmievaš.", „Hnevá ma, keď do mňa stále strkáš.") Priateľ si tak môže uvedomiť, že jeho konanie je nevhodné a nesprávne.
3. Pamätaj si, že keby si mu to chcel vrátiť späť, môžeš tak celú situáciu ešte zhoršiť.
4. Preruš s nimi kontakt, keď ich nevhodné správanie bude ďalej pokračovať. Otvorene im povedz, že keď neprestanú, priateľstvo sa medzi vami skončilo.
5. Nezostaň ticho! Prekonaj svoj strach a povedz to nejakému dospelému , čím dlhšie budeš čakať, môže to byť ešte horšie. Mlčanie si tí, čo ubližujú vyložia ako „tichý súhlas", aby v šikanovaní pokračovali.
6. Pokiaľ ti niekto ubližuje na sociálnych sieťach, z ablokuj si ho , odstráň alebo zruš priateľstvo. Všetko si dobre zaznamenaj alebo si ulož správy , ktorými ti ubližovali. Tieto údaje ti môžu poslúžiť na zastavenie agresora.
7. Pokiaľ máš pocit, že sa nevieš porozprávať s nikým koho vo svojom okolí poznáš, porozprávaj sa a nechaj si poradiť od odborníkov z Linky detskej istoty. Môžeš im zavolať alebo napísať na Linku pre deti a mládež 116 111 - toto bezplatné telefónne číslo je k dispozícii non-stop 24 hodín, 7 dní v týždni aj cez sviatky a môžeš tam zavolať anonymne tnz., že im nemusíš povedať ani svoje meno, ani odkiaľ voláš. Môžeš ich kontaktovať každý deň aj cez chat vždy od 18:00 do 22:00 hod. alebo im napíš na emailovú adresu: 116111@ldi.

---

 

Preventívne opatrenia

Vedenie školy:

• postupuje podľa smernice MŠVVaŠ SR č. 36/2018,
• oboznamuje s podstatou, formami a nebezpečnými dôsledkami šikanovania - všetkých zamestnancov školy,
• oboznámi v spolupráci s výchovným poradcom a koordinátorom prevencie s podstatou, formami a nebezpečnými dôsledkami šikanovania všetkých žiakov školy a ich zákonných zástupcov na začiatku daného školského roka,
• vytvára pozitívne prostredie v škole,
• podporuje prosociálne správanie a vzťahy detí,
• akceptuje podnetné názory, návrhy, postrehy zástupcov žiackej školskej rady pri preventívnych programoch,
• určuje v školskom poriadku:

- pravidlá správania vrátane sankcií za ich porušenie,

- používania informačno-komunikačných technológií v priestoroch školy,

• zabezpečuje pedagogický dozor počas prestávok, pred začiatkom vyučovania, po jeho skončení a v čase mimo vyučovania,
• nadväzuje a rozvíja spoluprácu s rôznymi inštitúciami v oblasti preventívnej činnosti šikanovania-CPPPaP Partizánske,
• zabezpečuje vzdelávanie pedagogických zamestnancov v oblasti prevencie šikanovania vrátane kyberšikanovania

 

Výchovný poradca a koordinátor prevencie šikanovania:

• na začiatku školského roka oboznámi s náplňou svojej práce kolegov a spolupracovníkov,
• zúčastňuje sa na poradách, seminároch a školeniach s touto tematikou,
• prináša nové poznatky a návrhy na zlepšenie práce,
• úzko spolupracuje s vedením školy a podrobne ho informuje o aktivitách vykonávaných v rámci prevencie, navrhuje preventívne aktivity: besedy, výchovno-vzdelávacie aktivity, prednášky, kultúrne podujatia, súťaže, hry, zriadenie schránky dôvery, ...
• koordinuje preventívne pôsobenie zamestnancov školy proti šikanovaniu,
• aktívne spolupracuje s triednymi učiteľmi a učiteľmi výchovných predmetov pri hľadaní najvhodnejších foriem preventívnej práce v triedach,
• v úzkej spolupráci s učiteľmi eviduje potencionálnych agresorov a obete a zabezpečí ďalšiu odbornú prácu snimi,
• triedy s možným výskytom šikanovania zapája do projektov zameraných na prevenciu a elimináciu šikanovania.

 

Triedny učiteľ:

• vyvinie snahu o vybudovanie dôvery medzi ním a jeho žiakmi a medzi ním a zákonnými zástupcami,
• pri stretnutí s rodičmi zaradí okrem iných informácií i oboznámenie o prevencii šikanovania, o zámere školy pôsobiť proti jej výskytu na škole, o prijatých opatreniach a postupoch pri jej výskyte,
• zoznámi rodičov s výchovným poradcom školy a koordinátorom prevencie šikanovania a spoločne ich informujú o náplni jeho práce,
• požiada rodičov o spoluprácu pri odhaľovaní šikanovania,
• vysvetlí dôležitosť posunutia informácií o šikanovaní smerom od detí k škole,
• v rámci triednických hodín zoznámi žiakov s výchovným poradcom a koordinátorom prevencie šikanovania,
• v spolupráci s učiteľmi výchovných predmetov preberie so žiakmi tému šikanovania,
• informuje žiakov o pláne školy nepripustiť šikanovanie a požiada ich o spoluprácu pri prevencii,
• priebežne žiakom pripomína možnosti posunu informácií o šikanovaní –súkromný rozhovor s učiteľom...,
• sleduje klímu v triede,
• výchovnému poradcovi oznámi potrebu individuálnej práce so žiakom,
• individuálne konzultuje so žiakmi, rodičmi preventívne kroky alebo riešenie problému,
• sústreďuje informácie o svojich žiakoch aj od učiteľov a od nepedagogických zamestnancov školy.

 

Učitelia výchovných predmetov:

• spolupracujú s učiteľmi a ostatnými zamestnancami, vzájomne sa informujú o atmosfére v triede, výskyte nežiadúcich reakcií žiakov a opotrebe včas zachytiť a odstrániť ohnisko možného problému,
• dôležitáje vzájomná spätná väzba učiteľov o riešení a vyriešení problému,
• vyberajú vhodné témy na svoje hodiny,
• témy prispôsobujú potrebám žiakov,
• v rámci svojich predmetov využívajú pestrú paletu techník na zmiernenie alebo odstránenie nežiadúcich stavov a postojov svojich žiakov.

 

Ostatní vyučujúci:

• v rámci medzipredmetových vzťahov sa aktívne podieľajú na nesúhlasnom postoji voči prejavom šikanovania,
• spolupracujú s triednymi učiteľmi,
• sú aktívni pri tvorbe priateľskej atmosféry v triedach aj na celej škole,
• uvedomujú si, že zmysel života žiaka nie je v perfektnom zvládaní ich predmetu,
• dávajú neúspešným žiakom aj malé pozitívne spätné väzby, možno tak posilnia ich chuť do učenia.

 

Vychovávateľky v školskom klube detí, vedúci záujmových útvarov:

• pozorujú deti pri voľnočasových aktivitách,
• všímajú si správanie detí, ktoré sa vymyká norme,
• informujú o tom triednych učiteľov alebo výchovného poradcu/ koordinátora prevencie,
• nenechávajú deti bez dozoru,
• neumožňujú deťom skrývať sa na miestach, kde ich nevidno,
• komunikujú s rodičmi.

 

Nepedagogickí zamestnanci školy:

• uvedomujú si dôležitosť svojich úloh pri prevencii voči šikanovaniu,
• dohliadajú na správanie žiakov počas ich presunov a vo chvíľach keď sú bez dozoru,
• informujú kompetentných zamestnancov o konfliktoch detí a prejavoch šikanovania.

 

Žiaci:

• poznajú výchovného poradcu a koordinátora prevencie zároveň,
• sú ochotní priateľsky spolupracovať s ostatnými deťmi, k vyučujúcim a nepedagogickým zamestnancom sa správajú zdvorilo, rešpektujú ich pokyny počas vyučovania, prestávok, výletov, exkurzií,... a mimoškolských aktivít,
• sú zainteresovaní na prevencií,
• majú informácie o závažnosti šikanovania,
• nesúhlasia so šikanovaním a rozhodli sa proti nemu vystupovať, je prísne zakázané slabších alebo mladších spolužiakov vydierať, ubližovať im,
• sú oboznámení s postupnými spôsobmi riešenia jednotlivých prípadov šikanovania: pohovor s agresorom a obeťou, spolupráca s rodičmi, výchovné opatrenia – pokarhanie TU, RŠ príp. znížená známka zo správania,
• pomáhajú novým spolužiakom adaptovať sa vtriede,
• pomáhajú mladším a slabším žiakom pri problémoch na školskom dvore a pod.,
• sú schopní zakročiť v situácií, v ktorej sa niekomu krivdí a je mu ubližované,
• pasívne ani aktívne nepodporujú posmievanie, nadraďovanie a odmietanie,
• sú schopní demokraticky diskutovať o problémoch,
• dokážu pomenovať potrebu kolektívu,
• dôverujú dospelým.

 

Rodičia:

• spolupracujú s učiteľmi v atmosfére dôvery,
• sledujú správanie svojich detí,
• zaujímajú sa o dianie v triede aj mimo nej,
• ak sa dozvedia o prejavoch nevhodného správania, informujú o tom triedneho učiteľa,
• majú istotu, že ich informácie budú predmetom diskrétneho mlčania zo strany pedagóga,
• sú ochotní pomáhať pri organizovaní a dozore na školských výletoch, exkurziách, výstavách, školskom plese a pod.

 

Postup v prípade zistenia šikanovania

Riaditeľ školy alebo ním poverená osoba zostavuje tím zamestnancov školy, ktorý navrhuje a zabezpečuje odborný postup pri riešení šikanovania. V prípade, že sa v priestoroch budovy školy a v areáli školy počas školského vyučovania i mimoškolskej činnosti a na školských akciách zistí prípad šikanovania, je každý pedagogický i nepedagogický zamestnanec povinný:

• informovať o tejto skutočnosti triedneho učiteľa agresora a obete, príp. výchovného poradcu/koordinátora prevencie a vedenie školy,
• zabezpečiť bezodkladnú pomoc obetiam a ochranu obetí,
• zabezpečiť, aby obeť nebola konfrontovaná s agresorom.
• prizvať svedkov šikanovania na individuálne rozhovory,
• uchovávať dôkazy pri podozrení na kyberšikanovanie,
• triedny učiteľ kontaktuje zákonných zástupcov, zabezpečí pri rozhovoroch prítomnosť koordinátora prevencie a vedenie školy,
• koordinátor prevencie vedie písomné záznamy o riešení jednotlivých prípadov šikanovania:

- z pohovoru s obeťou šikany, agresorom

- s rodičmi obete aj s rodičmi agresora

- podľa závažnosti navrhne v spolupráci s triednym učiteľom výchovné opatrenia v súlade so školským poriadkom, alebo v prípade potreby riaditeľ školy postúpi riešenie šikany orgánom činným v trestnom konaní.